zostala som nemo civieť na obrazovku a neviem čo napísať. Som zronená, že to tak prijali, vzrušená z toho čo urobia, a zase som zabudla dýchať. A napadla mi pieseň od Petra Nagya :D miluj tak ako posledný krát :D je to pekná pesnička a dlho som ju nepočula a teraz mi znie v hlave... Bojím sa čítať ďalšiu kapitolu a bojím sa konca, lebo táto poviedka mi zostane v hlave dlho, a keby sa skončila zle, tak budem za tých dvoch ešte dlho trpieť. A Albusa budem nenávidieť.