Neviem, či to je len môj dojem z celej tejto poviedky... ale cítim z nej, že do toho dávaš vela... seba... A je priam úžasné také čosi čítať. Tá temná atmosféra je úžasná a taká... jedinečne čarovná...
A ak mám byť úprimná, poviedok podobných tej tvojej je až zúfalo málo a už som bytostne potrebovala čosi takéto! Presne kvôli takýmto poviedkam to celé tak milujem! Vážne. Veľká, obrovská vďaka!
Je mi ľúto, že nie si v najlepšej nálade... ale také čosi sa asi ani napísať s extrahappy náladou nedá. Však už len keď to čítam... trpím spolu s Harrym (čo už... ja si vážne nemôžem pomôcť ^^) Lepšie svoje pocity z tvojej tvorby už ani opísať nedokážem obzvlášť v túto neskorú hodinu (nedokázala som sa od toho odtrhnúť ^.^)... ale možno je to skôr tým že táto poviedka je proste... neopísateľná ^.^
Do budúcnosti... budem priam v extáze až sa objavia ďalšie kapitoly a Tebe prajem tvorivého ducha a aby ťa nejaká tá múza oblízla... Ty si to rozhodne zaslúžiš ^3^