A presne o tom by písanie malo byť... proste dostať sa do toho a nevnímať nič iné, žiť aj umierať spolu s naším Harrym =D aj keď si robí čo chce =D No myslím, že o tom to je... tu necítim to také nútené písanie len aby sa konečne čosi v poviedke udialo. Tu sa nestačím spamätať z jednej udalosti a už sa Harry hrnie do niečoho iného =D (jak len ja toho malého zbožňujem ^^ a ty určite tiež... aj keď ho občas "proklínaš"). Je smutné, že viac autorov nedáva do písania toľko čo ty.
A už sa teším na ďalšie diely =D U Teba mi ani nevadí, že si dávaš načas... práveže to chápem, keďže do poviedky doslova krájaš sama zo seba... =D Tak mi prosím ťa nevykrvácaj a veľa šťastia do písania želám!